utorok, 5. júla 2011

Stella

Takže Stella znamená po taliansky hviezda... keď dočítate možno sami zistíte prečo zrovna hviezda ;).


Sedela na parapete svojho onka a pozerala von. Zo zamyslenia ju vytrhol až tichý vzdych vychádzajúci z hromady perín na jej posteli. Naty. Zoskočila z parapety a pribela k posteli. Vhupla vedľa nej a pohladila ju po vlasoch. Schúlila sa jej do náruče a tvár si zaborila do jej vlasov. Jemne ju hladkala po chrbte a šepkala do ucha slová útechy. Milovala Naty ako svoju déru a rovnako aj Bryana. Boli to jej mladší súrodenci ale ona ich brala ako svoje deti. Naty bola jej miláčik. Jej bábätko. Nemohla ju nechať plakať. Nedalo sa to nechať len tak. Zrazu malá zlapala po dychu a vytreštila oči.
,,Naty? čo sa stalo?" hlesla vystrašene a uprela na ňu svoje prenikavo modré oči. Po Natynej tvári sa rozlial úsmev čo moholo znamenať len jedno. Bryanovi sa prilepšilo. Boli citovo prepojený už od narodenia. Vedela to iba ona a oni. Rodičia nič netušili. Využili by ich ako nejakú atrakciu. Nemohla to dopustiť. Naty v jej náruči spokojne zaspala. Nedivila sa jej. Nespala už pár noci a teraz keď vedela ,že jej bratovi je lepšie mohla si pokojne pospať. Ale na ako dlho mu zas bolo lepšie...

O pár dní...

Ležal na posteli a pozeral von oknom. Bolo čosi po obede. Cítil sa slabý a vedel že už dlho nevydrží. Vedel však aj to že musí. Musí sa rozlúčiť so sestrami. Boli celý jeho život. Kelly a Naty. Jediné ,ktoré kedy miloval a tak to aj zostane. S Naty to bolo silnejšie ako s Kelly. Boli citovo prepojený. On bol jej súčasťou a ona jeho. Kelly bola v podstate ich mamou. Vychovala ich. Od malička sa o nich starala lebo rodičom boli lahostajný. Vychovala ich na svoj obraz. Spravila z nich dokonalé deti. Psychicky však deťmi neboli. Správali sa ako dospelí ľudia. On preto že mal rakovinu a tá ho toho veľa naučila a ona preto že bola citlivá ,vnímavá a chápavá. Ale hlavne preto že spolu sním prežívala rakovinu. Kelly sa bála aby ju nedostala aj Naty. Ale už teraz vedeli že Naty je mimo ohrozenia. Nikdy rakovinu nedostane. Tešilo ho to. Otvorili sa dvere a vošla jeho obľúbená sestrička ,ktorá rovnako ako vždy schovávala svoju smutnú tvár. Chlapca si obľúbila. Vždy sa sním rozprávala. O svojich problémoch a svojich radostiach o láske. Vždy jej vedel pomôsť a utíšíť ju. Často však hovoril v hádankách. Keby ho nebola videla nepovedala by že má 7. Psychicky už bol dávno za pubertou. Vošli za ňou štyria ľudia. Chladným pohľadom prešiel po matke a otcovi no následne sa mu tvár rozžirila pri pohlade na obe sestry.

O pár hodín...

Ležal v posteli a pozeral na hviezdy. Cítil že koniec prichádza. Ale bolo mu to jedno. Rozlúčil sa a so smrťou sa zmieril už dávno. Naty a Kelly. To bola jeho priorita číslo jedna. Vedel že budú nešťastné ale prekonajú to. Rodičia. Tým to bude jedno už navždy. Tak ako jemu bolo jedno keby sa snimi ani nerozlúčil. Obloha bola dnes v noci krásna. Mesiac a hviezdy jasne svietili. Posledný krát vydýchol a pomaly zavrel oči. V pamäti mu navždy ostane tento obraz. Hviezdy jasne žiariace na oblohe.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára