Zaklapol
staré hodinky a zastrčil ich do vnútorného vrecka na saku. Zľahka pohupujúc
nohou ovoniaval cigaru, ktorú už dlhšiu dobu zvieral medzi prstami. Jeho
posledná cigara. Nemal to srdce, zapáliť si ju. Pomaly ju zastrčil do náprsného
vrecka a upravil si kravatu. Bol pravý čas dvihnúť sa z kresla
a vyjsť z miestnosti. Zvesil z vešiaka klobúk
a s flegmatickým výrazom v tvári nonšalantne vykročil von z domu.
Podpätky ticho klopkali o chodník, v ovzduší sa vznášal pach smrti. Vytiahol
cigaru z náprsného vrecka, kam ju predtým zastrčil, vložil si ju medzi
zuby a konečne zapálil. Možno posledná v jeho živote. Zvoľnil krok až
úplne zastal, otočil sa tvárou v tvár svojmu prenasledovateľovi,
budúcemu vrahovi a bývalému priateľovi.
Chvíľu si bez slova pozerali do očí. Ani jeden z nich neprehovoril.
Slová neboli potrebné, všade vládlo hrobové ticho, ktoré prerušil až výstrel.
Jediná, presne mierená guľka.
streda 26. júna 2013
sobota 15. júna 2013
Krik.
Ticho,
tíško, tichučko.
Už ani hlások.
Už ani hlások.
Netreba
márniť slová.
Nikto
nepočúva.
Nikto sa
nestará.
Je tu
niekto?
Iba ja
a vy.
Nik viac.
Mýlim sa?
Mýliš.
Klamete!
My nie.
To ty.
Dotyk
Jeho ruky okolo jej pása.
Milovala to.
Iba ten dotyk.
Len tak sa opierať o jeho hruď, rozprávať či bozkávať.
Ľúbila ho.
Tak veľmi, len nebola schopná povedať mu to.
Toľkokrát chcela.
Toľkokrát to nedokázala.
Po tvári sa jej mimovoľne roztiahol úsmev.
Milovala to.
Iba ten dotyk.
Len tak sa opierať o jeho hruď, rozprávať či bozkávať.
Ľúbila ho.
Tak veľmi, len nebola schopná povedať mu to.
Toľkokrát chcela.
Toľkokrát to nedokázala.
Po tvári sa jej mimovoľne roztiahol úsmev.
pondelok 3. júna 2013
Návrat strateného admina?
Človek premýšľa a odrazu si spomenie, chvíľu pátra a nájde. Radšej nesiaha po starých príspevkoch z pred dvoch rokov aby neznechutil sám seba. Ale človek pozdravuje všetky zblúdilé duše, ktoré natrafia na tento blog.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)