sobota, 13. júla 2013

Možno

Malé svetielko nádeje. 

Možno... možno prišla malá inšpirácia. Nedokonalá ale konečne nejaká.
V podobe dievčaťa. Zvláštne.


Ak to bude použiteľné, rada by som sa s vami o to podelila.

streda, 26. júna 2013

Claude

       Zaklapol staré hodinky a zastrčil ich do vnútorného vrecka na saku. Zľahka pohupujúc nohou ovoniaval cigaru, ktorú už dlhšiu dobu zvieral medzi prstami. Jeho posledná cigara. Nemal to srdce, zapáliť si ju. Pomaly ju zastrčil do náprsného vrecka a upravil si kravatu. Bol pravý čas dvihnúť sa z kresla a vyjsť z miestnosti. Zvesil z vešiaka klobúk a s flegmatickým výrazom v tvári nonšalantne vykročil von z domu. Podpätky ticho klopkali o chodník, v ovzduší sa vznášal pach smrti. Vytiahol cigaru z náprsného vrecka, kam ju predtým zastrčil, vložil si ju medzi zuby a konečne zapálil. Možno posledná v jeho živote. Zvoľnil krok až úplne zastal,  otočil sa tvárou v tvár svojmu prenasledovateľovi, budúcemu vrahovi a bývalému priateľovi.  Chvíľu si bez slova pozerali do očí. Ani jeden z nich neprehovoril. Slová neboli potrebné, všade vládlo hrobové ticho, ktoré prerušil až výstrel. Jediná, presne mierená guľka.

sobota, 15. júna 2013

Edgar







Krik.

Ticho, tíško, tichučko.
Už ani hlások.

Netreba márniť slová.

Nikto nepočúva.
Nikto sa nestará.

Je tu niekto?
Iba ja a vy.
Nik viac.

Mýlim sa?

Mýliš.

Klamete!

My nie.
To ty.

Dotyk

Jeho ruky okolo jej pása.
Milovala to.
Iba ten dotyk.
Len tak sa opierať o jeho hruď, rozprávať či bozkávať.
Ľúbila ho.
Tak veľmi, len nebola schopná povedať mu to.
Toľkokrát chcela.
Toľkokrát to nedokázala.
Po tvári sa jej mimovoľne roztiahol úsmev. 






pondelok, 3. júna 2013

Návrat strateného admina?

Človek premýšľa a odrazu si spomenie, chvíľu pátra a nájde. Radšej nesiaha po starých príspevkoch z pred dvoch rokov aby neznechutil sám seba. Ale človek pozdravuje všetky zblúdilé duše, ktoré natrafia na tento blog.